Medzinárodné

Otázky bezpečnosti potravín sú často globálnymi problémami. Medzinárodný obchod, cestovanie, migrácia a dokonca aj zmena klímy môžu mať vplyv na reguláciu bezpečnosti potravín na miestnej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni.

Úrad EFSA nadviazal úzke pracovné kontakty s medzinárodnými organizáciami a agentúrami pre potraviny v rôznych častiach sveta.

Medzinárodné organizácie

EFSA podporuje Európsku úniu v jej medzinárodných záväzkoch poskytovaním vedeckého a technického poradenstva v súvislosti s činnosťami Organizácie Spojených národov v oblasti Codex Alimentarius.

Zahŕňa to vzťahy s expertnými výbormi Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a kontakty s tretími krajinami mimo EÚ.
Keď Európska komisia požiada o našu podporu, odborníci úradu EFSA sa zúčastňujú na stretnutiach organizovaných Komisiou Codex Alimentarius. Ide o orgán zriadený v rámci Spoločného programu FAO/WHO pre potravinové normy, ktorého úlohou je vypracúvať potravinové normy, usmernenia, kódexy postupov a súvisiace texty. Úrad EFSA prispel k rôznym dôležitým stretnutiam, napríklad o zásadách analýzy rizík a o biotechnológiách.
Spolupracujeme tiež s medzinárodnými organizáciami zodpovednými za poskytovanie vedeckého poradenstva alebo stanovenie medzinárodných noriem. Medzi tieto organizácie patrí FAO, WHO, Medzinárodný dohovor o ochrane rastlín, Európska a stredomorská organizácia na ochranu rastlín, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a Svetová organizácia pre zdravie zvierat.

Agentúry pre potraviny

EFSA naďalej buduje vzťahy so svojimi partnermi na celom svete.

Niekedy sa to uskutočňuje prostredníctvom formálnych dohôd s regulačnými agentúrami s mandátom na posudzovanie rizík, ako napríklad v Austrálii, Kanade, Japonsku, na Novom Zélande a v USA.
Spolupráca s partnermi na celom svete vrátane Brazílie, Čile, Číny, Hongkongu, Malajzie, Kórejskej republiky, Singapuru, Taiwanu a Thajska.

Rozširovanie EÚ

Pred vstupom do EÚ musí kandidátska krajina spĺňať určité požiadavky. Otázky bezpečnosti potravín zohrávajú dôležitú úlohu v prístupových rokovaniach o členstve v EÚ.

Úrad EFSA spolupracuje s krajinami zapojenými do procesu rozširovania EÚ od roku 2005. Kandidátskymi krajinami sú v súčasnosti: Albánsko, Bosna a Hercegovina, Moldavsko, Čierna Hora, Severné Macedónsko, Srbsko, Turecko, Ukrajina. Gruzínsko a Kosovo* majú štatút potenciálnych kandidátov.
Medzi úradom EFSA a orgánmi pre bezpečnosť potravín v krajinách, ktoré sú príjemcami pomoci v rámci IPA, existujú rozsiahle kontakty (v súčasnosti: Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo, Čierna Hora, Severné Macedónsko, Srbsko, Turecko) v rámci predvstupových programov úradu EFSA financovaných z nástroja predvstupovej pomoci (IPA). Cieľom programov je zvýšiť pripravenosť vnútroštátnych orgánov na ich možnú budúcu spoluprácu s úradom EFSA ako plnoprávni členovia EÚ.

* Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244 a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.

Dokumenty

Susedstvo EÚ

Bezpečnosť potravín je dôležitým prvkom európskej susedskej politiky EÚ (ESP). EÚ spolupracuje so svojimi južnými a východnými susedmi prostredníctvom ESP na dosiahnutí čo najužšieho politického združovania a čo najväčšieho stupňa hospodárskej integrácie.

Informovanosť susedných krajín o právnych predpisoch a postupoch EÚ týkajúcich sa bezpečnosti spotrebiteľov (vrátane reakcie na potravinovú krízu) a voľný pohyb potravín/krmív sú kľúčové pre ochranu spotrebiteľov pri súčasnej podpore regionálneho obchodu. Vyžadujú si informácie o úrade EFSA, posudzovaní rizík a oznamovaní rizík a európskom systéme bezpečnosti potravín, aby mohli svoje systémy čo najviac zosúladiť so systémami v Európe.
Úrad EFSA začal spolupracovať so susednými krajinami EÚ prostredníctvom programu financovaného z nástroja európskej susedskej politiky (ENPI) vo februári 2014. Prostredníctvom tohto programu úrad EFSA aktívne presadzuje väčšiu integráciu týchto krajín do svojej práce: Alžírsko, Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Egypt, Gruzínsko, Izrael, Jordánsko, Libanon, Líbya, Moldavsko, Maroko, Palestína**, Tunisko a Ukrajina.

** Toto označenie nemožno vykladať ako uznanie Palestínskeho štátu a nie sú ním dotknuté pozície jednotlivých členských štátov k tejto otázke